Noviny Poprad č. 29 zo dňa 1. 8. 2018, ročník XXIX

Dnes je utorok, 14. 8. 2018 | meniny má Mojmír

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V 31. čísle novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 15. augusta 2018, si môžete prečítať:

* Príbeh autentických fotografií z Augusta 1968 v Poprade

* Aká je starostlivosť o zeleň v meste v horúčavách?

* Aké kamene pribudli na chodníku v Parku hrdinov pri železničnej stanici v Poprade?

* Koľkým pacientom a s akými problémami museli pomáhať na Centrálnom príjme popradskej nemocnice?

* Ako vyčíňala búrka v Poprade?

* Aké bolo podujatie Poprad tancuje s nepočujúcimi?

* Predstavil sa ďalší kandidát na post primátora mesta Poprad

* Koľko turistov napočítali vo Vysokých Tatrách?

* Tréningový azyl sa pre kamzíkov skončil

* Kto ovládol futbalový festival v Poprade? a ďalšie.

Čitatelia v novinách nájdu i pozvánky na kultúrne, spoločenské a športové podujatia, tradičné rubriky – spoločenskú kroniku, horoskop, inzerciu a mnoho ďalších informácií.

Noviny Poprad si môžete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín za 0,30 €.

Popradčania čítajú noviny Poprad - svoje noviny!

Všetko popradské poruke!

Oslobodenie Slovenska

V týchto dňoch si pripomíname 73. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe a Deň víťazstva nad fašizmom. Krátko pred polnocou 8. mája 1945 nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých spojencov. V Moskve bolo však v tom čase už po polnoci, nový deň – 9. mája 1945. V ten istý deň bola oslobodená aj Praha, vtedy hlavné mesto Československa. Na Slovensku sa preto viac ako 40 rokov oslavoval ako deň oslobodenia práve 9. máj. Teraz už viac ako 20 rokov oslavujeme Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája. Kedy však skutočne bolo v roku 1945 oslobodené územie Slovenska? Veď my Slováci máme predsa svoju históriu, nemusíme sa vždy prispôsobovať niekomu inému. Mali by sme mať vlastný deň oslobodenia, vlastný deň víťazstva nad fašizmom...
Priame oslobodzovanie Slovenska začalo 20. septembra 1944, keď v priestore severovýchodne od Medzilaboriec vstúpili na územie Slovenska jednotky 242. horskej streleckej divízie a 129. gardovej horskej streleckej divízie 3. horského zboru 1. gardovej armády. Na druhý deň, 21. septembra, bola oslobodená prvá slovenská obec - Kalinov.
6. októbra 1944 na územie Slovenska vstúpili jednotky 1. čs. armádneho zboru. V ten deň, počas Karpatsko- duklianskej operácie v zostave vojsk 38. armády 4. ukrajinského frontu prekročili hranice v priestore Duklianskeho priesmyku. Na juhu Slovenska od 18. decembra 1944 začali v zostave 2. ukrajinského frontu naše územie oslobodzovať aj jednotky rumunskej armády. Čiže okrem československých a sovietskych jednotiek sa na oslobodení našej krajiny podieľali aj Rumuni.
Počas oslobodzovania Slovenska sa na jeho území uskutočnili tri veľké významné bitky. Prvou, najznámejšou a bezpochybne najkrvavejšou bola Karpatsko- duklianska operácia. Trvala od 8. septembra do 27. októbra 1944 a zahynulo v nej 21 000 sovietskych a 1 800 československých vojakov. Od 9. decembra 1944 do 18. januára 1945 na východnom Slovensku prebiehala ďalšia bojová operácia - bitka o Dargovský priesmyk. V týchto bojoch trvajúcich sedem týždňov padlo okolo 21 000 sovietskych vojakov. Treťou veľkou bitkou boli boje o Liptovský Mikuláš, ktoré trvali od 2. februára do 4. apríla 1945. V priebehu týchto takmer deväť týždňov trvajúcich bojov padlo 4 563 sovietskych a československých vojakov. Samozrejme, že nesmieme zabúdať ani na boje o Veľkú a Malú Fatru a ďalšie, v ktorých padli okrem sovietskych aj československí vojaci.
Bojová činnosť 1. čs. armádneho zboru na Slovensku vyvrcholila 2. mája 1945 prechodom jeho jednotiek cez Javorníky na Moravu v smere na Veľké Karlovice a Nový Hrozenkov. 3. mája 1945 vojská sovietskej 24. streleckej divízie 18. armády 4. ukrajinského oslobodili posledné časti územia Slovenska v priestore obce Makov. Následne prešli na územie Moravy. Boje o Slovensko trvali sedem mesiacov, presnejšie 226 dní. Práve 3. máj by mohol byť pamätným dňom, kedy by sme si pripomínali oslobodenie Slovenska.

Marcel Maniak, predseda historicko-dokumentačnej komisie
Oblastného výboru SZPB v Poprade, vojnový historik