Noviny Poprad č. 22 zo dňa 12. 6. 2019, ročník XXX

Dnes je štvrtok, 20. 6. 2019 | meniny má Valéria

Noviny Poprad

V aktuálnom čísle:

V 23. čísle novín Poprad, ktoré vychádza v stredu 19. júna 2019, si môžete prečítať:

* Aký je Záverečný účet mesta Poprad?

* Je už vyhlásená verejná obchodná súťaž na areál bývalých kasární na sídlisku Západ?

* Ako a či mieni mesto dotovať seniorské športové kluby?

* Bude v Poprade požičiavanie bicyklov - bikesharing?

* Koľko darcov prišlo na Primátorskú kvapku krvi?

* O čom rokovali poslanci vo volebných obvodoch?

* V školských jedálňach sa menia podmienky pre stravníkov - koľko stoja obedy?

* V nemocnici otvorili novú laktačnú miestnosť

* Denné centrum Xenón oslavuje štyridsiatku

* Aký bol tohtoročný festival Viva Italia?

* V ktorej škole otvorili nové ihrisko?

* Najšportovejšia škola je známa

* Juniori FK Poprad oslávili postup do vyššej súťaže a ďalšie.

V novinách Poprad nájdete i Spoločenskú kroniku, pohotovostné služby v lekárňach, programy kín a ďalšie rubriky.

Noviny Poprad si môžete kúpiť v novinových stánkoch a vybraných predajniach potravín za 0,30 €.

Popradčania čítajú noviny Poprad - svoje noviny!

Všetko popradské poruke!

Biografický slovník osobností mesta Poprad

V apríli si pripomíname:

120 rokov od narodenia učiteľa Jána HÖNSCHA (*1899 -† 11. 12. 1941 Spišská Sobota).
Bol učiteľom v nemeckej škole v Spišskej Sobote, kde pôsobil 18 rokov. Zomrel ako 42 - ročný v miestnej nemocnici.

130 rokov od narodenia robotníka, účastníka protifašistického odboja Rudolfa HERINGA (*4. 4. 1889 Győr, Maďarsko - †18. 2. 1964 Batizovce).
V rokoch 1895 - 1901 navštevoval ľudovú školu v Poprade, v rokoch 1901 - 1905 sa vyučil v Spišskej Sobote za debnára, kde aj neskôr ako debnár pracoval (1905 - 1910). V rokoch 1910 - 1918 slúžil ako poddôstojník z povolania v rakúsko - uhorskej armáde. Po návrate domov pracoval opäť ako debnár - živnostník v Poprade (1918 - 1941). Počas vojny v rokoch 1941 - 1943 žil v ilegalite v Poprade a okolí a v rokoch 1943 - 1944 bol väznený v Prešove. Pracoval ako robotník v tamojšej tehelni (1944 - 1945), skladník pivovaru v Poprade (1945 - 1953), od roku 1953 bol na dôchodku.
Spoluorganizoval boje pracujúcich v spišskom regióne. Po rozbití 1. ČSR organizoval protifašistický odboj, zúčastnil sa na vydávaní ilegálnych novín Svitanie (v slovenskom a nemeckom jazyku). Po zrade Š. Handeru bol zatknutý, po prepustení z väzenia organizoval protifašistický ozbrojený odboj v Prešove a v okolí. V roku 1958 bol vyznamenaný Radom práce.

170 rokov od narodenia kňaza, publicistu Juraja GOGOLÁKA IRIEVIČA (*3. 4. 1849 Slanica - †26. 5. 1901 Budapešť).
Pochádzal z rodiny oravského plátenníka. Po gymnaziálnych štúdiách v Levoči a teologických v Spišskej Kapitule, pôsobil ako kaplán v Poprade a v Lokci na Orave. Neskôr sa stal profesorom v cirkevnom učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule. Od roku 1882 až do smrti pôsobil ako vojenský kňaz a strávil istý čas v tejto funkcii aj v Dalmácii (Trebinje), odkiaľ písal články do chorvátskych a nemeckých časopisov. Informoval v nich najmä o národnom útlaku Slovákov. Používal pseudonym Irievič, pretože ako vojak nemohol verejne prezentovať svoje vlastenecké prejavy pod vlastným menom. Pochovaný je na budínskom vojenskom cintoríne.
Ako sčítaný a rozhľadený kňaz analyzoval v publicistických statiach a článkoch uhorskú štátnu politiku a najmä jej liberalizmus. Odsudzoval súčasné myšlienkové prúdy nepriaznivo narážajúce na učenie cirkvi. No v jeho publicistike skoro niet článku, ktorý by sa aspoň okrajovo nedotýkal aj slovenskej národnej myšlienky. Z tohto hľadiska Irievič vyzdvihoval význam materinského jazyka, kládol dôraz na národnú výchovu slovenskej mládeže a na jej vzťah k ľudu, horlil za národnú hrdosť a jednotu, vyzýval k rozvíjaniu národnej spisby. Odsudzoval odrodilstvo, pomaďarčovanie a hanobenie, alebo potláčanie slovenčiny. Hoci dokonale ovládal viac cudzích jazykov a žil v cudzom prostredí, jeho sloh je napodiv plynulý, jazykovo čistý a vycibrený, nápadne sa obohacujúci z prameňov oravských nárečí.

250 rokov od narodenia kňaza Jána Daniela KRAMERA (*20. 4. 1769 Levoča - 21. 4. 1807 Spišská Sobota).
Jeho rodičia boli šľachticmi. Študoval v Levoči. V septembri v roku 1789 prišiel do Bratislavy študovať teológiu, matematiku, filozofiu a dejiny. Po troch rokoch prešiel do Jeny. Vrátil sa v roku 1794 a v Levoči u Jána Totfalussyho účinkoval ako „Haus Informator“. 19. decembra 1797 bol vysvätený za kňaza v Prešove Samuelom Nicolaiom. V Spišskej Sobote trpel biedou a núdzou, ochorel. V roku 1807 sa chcel vzdať úradu a napísal rozlúčkový list. Skôr než list odovzdal, zomrel.

50 rokov od úmrtia maliara Jozefa BRANNU (*10. 10. 1911 Veľké Trakany, okr. Trebišov - †19. 4. 1969 Spišská Sobota).
Študoval medicínu a učiteľskú akadémiu v Bratislave. Výtvarné vzdelanie si prehĺbil štúdiom u košického sakrálneho výtvarníka Vojtecha Gábora. Od roku 1951 sa venoval výlučne tvorbe oltárnych obrazov a nástenných malieb na Spiši.
Známe sú jeho nasledovné diela: oltárne a nástenné maľby v kostoloch košickej a spišskej diecézy, napríklad Oľša (1947), Krásna nad Hornádom (1952), Košické Oľšany (1953), Kavečany (1958), Nižný Slavkov (1959), Brekov (1961), Svinica, Udavské, Slovenské Nové Mesto, Valaliky, Košice - Šaca, Košice - Ťahanovce (1968), Budimír, Remetské Hámre, Úpor (gr. k. kostol).

Zuzana Kollárová